O Európskom parlamente a o voľbách do EP 2019

Európsky parlament (EP) je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá je priamo zvolená občanmi a je jedna z najväčších demokratických zhromaždení zo sveta. Bolo to poradné zhromaždenie zložené zo zástupcov parlamentov členských štátov ale od roku 1979 sú zvolení priamymi všeobecnými voľbami. 

Celkovo 751 členov Európskeho parlamentu, volených každých päť rokov, predstavuje približne 500 miliónov ľudí z 28 členských štátov. Všetci občania EÚ vo veku viac ako 18 rokov (16 v Rakúsku) sú oprávnení voliť aj keď žijú v inom členskom štáte EÚ. Občania EÚ môžu byť tiež kandidátmi vo voľbách v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Pre viac informácií o pôvode EP, kliknite sem.

Po zvolení sú poslanci organizovaní do politických skupinách podľa ideologických línií a nie podľa štátnej príslušnosti. V súčasnosti existuje 8 politických skupín: Európska ľudová strana (EĽS), Socialisti a demokrati (S&D), Európski konzervatívci a reformisti (ECR), Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (Zelení/ESA), Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice (GUE-NGL), Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) a Európa pre národy a slobodu (ENF). Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí nepatria do žiadnej politickej skupiny, sa nazývajú „nezávislí poslanci“. EP pracuje v 24 úradných jazykov Európskej únie a poslanci môžu hovoriť akýmkoľvek úradným jazykom podľa vlastného výberu a to simultánnym tlmočením, ktoré sa ponúka na všetkých plenárnych zasadnutiach. Pre viac informácií o organizácii a práci EP, kliknite sem.

Zatiaľ čo Európsky parlament má svoje oficiálne sídlo v Štrasburgu, väčšina schôdzí výborov sa koná v Bruseli a Sekretariát je hostení Luxemburgom. Hlasovania a debaty sa konajú v Štrasburgu počas plenárnych zasadnutí, ktoré trvajú štyri dni s ďalšími časťami, ktoré sa konajú v Bruseli. V rámci plenárneho zasadnutia poslanci EP hlasujú o stovkách pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, odsekov a správ. Vo väčšine prípadov (prevažne) sa hlasuje dvihnutím ruky čo znamená, že členovia parlamentu vyjadrujú súhlas, nesúhlas alebo zdržanie sa hlasovania. Mnohé hlasovania, vrátane záverečných hlasovaní pri legislatívnych aktoch, prebiehajú hlasovaním podľa mien, čo znamená, že sa spôsob hlasovania jednotlivých poslancov zaznamenáva. Avšak mnoho hlasov, vrátane všetkých záverečných hlasov o legislatívnych spisov sú držané „roll call“ čo znamená, že hlas každého jednotlivého poslanca EP je zaznamenaný. 

Voľby do Európskeho parlamentu 2019

Podľa internetovej stránky Európskeho parlamentu sa postupy na voľby do Európskeho parlamentu riadia tak európskou legislatívou, ktorá definuje spoločné pravidlá pre všetky členské štáty, ako aj osobitné vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa v jednotlivých štátoch líšia. Spoločné pravidlá stanovujú zásadu pomerného zastúpenia a určitú nezlučiteľnosť s mandátom poslanca Európskeho parlamentu. Mnoho ďalších dôležitých záležitostí, ako napríklad presný použitý volebný systém a počet volebných obvodov, sa riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Očakáva sa, že budúce voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia v dňoch 23. - 26. mája 2019. Vo februári 2018 Európsky parlament hlasoval o znížení počtu poslancov z 751 na 705 po tom, ako Spojené kráľovstvo oznámilo svoj odchod z Európskej únie. Počet miest je pridelený členským štátom v súlade s počtom ich obyvateľov. Každý štát má presný počet miest, ktoré sa rozdeľujú na základe princípu „skresľujúcej proporcionality“, čo znamená, že menším štátom sa pridelí viac miest na obyvateľa než väčším štátom. Podľa Európskej Rady, Rada dosiahla na úrovni veľvyslancov dohodu o zlepšení volebného zákona EÚ, zatiaľ čo staré zákony z Volebného zákona z roku 1976 budú reformované. Navrhuje sa, že keď budú nové zákony pripravené, Európsky parlament bude o nich hlasovať.

Stanoveným účelom nových zákonov je zlepšiť účasť občanov vo voľbách do EP, zvýšiť pochopenie ich európskeho charakteru a zabrániť neoprávnenému hlasovaniu pri rešpektovaní ústavných a volebných tradícií členských štátov.

Návrh ustanovuje zákaz „dvojitého hlasovania“, hlavne čo sa týka hlasovania v tretích krajinách a zlepšuje viditeľnosť európskych politických strán. Aby sa zabránilo dvojitému hlasovaniu, budú vytvorené kontaktné úrady pre výmenu údajov o voličoch z iných štátov. Tento proces musí byť spustený šesť týždňov pred voľbami do EP.